Kino Fontána
Galéria Fontána
Klubovňa
Foyer
Galéria - program
Jana Čepa (1981), absolventka Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. Výstava obrazov.
O OBRAZOCH
Skutočnosť ako ambivalentná dimenzia pretváraná našou skúsenosťou a vymedzením existencie, je dôležitou, ak nie najpodstatnejšou víziou malieb Jany Čepovej. Svoju pozornosť zameriava na sprostredkovanie už prítomného v reálnom svete, s dôrazom na perspektívu vzťahu človeka a prostredia, rozľahlosť krajiny, či skúsenosť s priestorom ako takým. Maľba, v podaní Jany Čepovej, berie na seba podobu čiastočnej zhody s realitou, v ktorej je všetko dokázateľné. Avšak v niektorých momentoch prechádza plynule do sveta abstrakcie, kde čistá plocha farby predstavuje substanciu, sugerujúcu významy, prípadne aj iné obsahy. Absentujúca figúra je často ukazovateľom, ktorý napriek tomu, že sa prezentuje neprítomnosťou, určuje akýsi spôsob nazerania na to, čo sa dá nazvať determináciou priestoru, jeho vymedzením, či ovplyvnením pohľadu naň.
Priestory Jany Čepovej sú výseky, detaily dôverne známej reality, prostredia. Vznikajú často ako mimovoľné pohľady, v očakávaní niečoho, čo by sa mohlo stať. Zablúdený pohľad sa niekedy vráti, naznačuje, že všetko je tak, ako má byť, alebo naopak, zaregistrujeme nepatrnú zmenu atmosféry, ako predzvesť nejakého úkazu. Na dramatické vyvrcholenie by sme čakali márne. Pozornosť, ktorá je vedome venovaná nehybnosti, konštantnosti prostredia, určitej náhodnej konštelácii prvkov, vedome organizovaných do obrazovej plochy, pripomína metaforu plynutia času, nezávisle od miery nášho zasahovania, či účasti. Nebyť pripomenutia reálneho merítka skutočného sveta (napr. Mesiac, ktorý svieti cez deň, lietadlo v diaľke, farba oblohy odvodená z toho istého odtieňa modrej, ale v inej fáze dňa), mohlo by sa zdať, že sa jedná o sprítomňovanie subjektívneho zmyslu pre usporiadanie vecí a priestoru, ten je však zastúpený skôr popretím intenzity pohľadu a vedomým potlačením expresivity v spôsobe zobrazovania.
Klaudia Kosziba
